Tento blogový príspevok skúma realitu miznutia jazykov na celom svete a diskutuje o našom úsilí a úlohe pri zachovaní jazykovej rozmanitosti.
Jazyky pretrvávajú iba vtedy, keď sa ich deti učia. Keď sa deti učia o svete, komunikujú a formujú si identitu prostredníctvom jazyka, jazyk prestáva byť len komunikačným nástrojom a stáva sa mostom spájajúcim kultúru a históriu. Preto, ak jazyk používajú iba dospelí, jeho zánik je do značnej miery nevyhnutný. Ak sa jazyk neodovzdáva deťom, časom prirodzene vymizne. To znamená, že aj vedomosti, kultúra a tradície obsiahnuté v tomto jazyku tiež zmiznú.
Jazykovedci varujú pred touto tragédiou, ktorá sa týči nad ľudskými dejinami, prostredníctvom takýchto úvah. Jeden lingvista odhaduje, že približne 150 jazykov, čo je asi 80 % existujúcich jazykov severoamerických Indiánov, je v stave takmer vyhynutia. Tieto jazyky si posledné generácie starších sotva udržiavajú, zatiaľ čo nová generácia vyrastá bez toho, aby sa ich naučila. Na Aljaške a severnej Sibíri je ohrozených 40 jazykov, čo predstavuje 90 % existujúcich jazykov. Tieto regióny čelia výzvam pri zachovaní svojich jedinečných jazykov a kultúr v dôsledku rýchlej zmeny klímy a ekonomických tlakov. V Strednej a Južnej Amerike je 160 jazykov (23 %) ohrozených vyhynutím, zatiaľ čo v Austrálii sa očakáva, že vyhynie 225 jazykov (90 %). Tieto regióny boli kedysi domovom rôznych koexistujúcich jazykov a kultúr, ale teraz sa rýchlo vstrebávajú do bežných jazykov.
Celosvetovo mizne približne 3 000 jazykov – 50 % existujúcich jazykov. Zatiaľ čo približne 600 jazykov s viac ako 100 000 hovoriacimi je relatívne bezpečných, zostávajúce jazyky – predstavujúce 90 % svetových jazykov – môžu zmiznúť ešte pred koncom 21. storočia. Toto jazykové vyhynutie znamená viac než len štatistický pokles; predstavuje hlbokú stratu pre ľudskú kultúru. Keď jazyk zmizne, nesie so sebou jedinečné spôsoby myslenia, tradičné vedomosti a charakteristické svetonázory. Je to podobné trvalej strate časti intelektuálneho dedičstva ľudstva.
Príčiny takéhoto rozsiahleho vymierania jazykov sú rôznorodé. Hovoriaci domorodými jazykmi čelia ničeniu biotopov, etnickým čistkám a asimilačnému vzdelávaniu. Okrem rýchleho poklesu populácie hovoriacich k tomu prispieva aj šírenie elektronických médií – často nazývaných kultúrny nervový plyn. Uprostred vlny globalizácie elektronické médiá a internet ďalej posilňujú určité menšinové jazyky, zatiaľ čo hovoriaci menšinovými jazykmi sa čoraz častejšie ocitajú v prostrediach, kde je prežitie bez používania hlavného jazyka ťažké. Samozrejme, vymieraniu jazykov môžeme do istej miery zabrániť zastavením sociálnych a politických hnutí, ktoré ich nútia k vymieraniu, a zároveň vývojom vzdelávacích materiálov, literárnych diel, televíznych programov a ďalších vecí v domorodom jazyku. Okrem toho, aj jazyky, ktorým hrozí vymieranie, možno oživiť, ak existuje trvalý záväzok používať ich ako úradné jazyky, ako to bolo v prípade hebrejčiny v 20. storočí. Kľúčová pre tento proces je spolupráca medzi miestnymi komunitami a vládami spolu s globálnym posunom v povedomí. Hrozbu vymierania jazykov môžeme prekonať iba vtedy, keď si všetci uvedomíme hodnotu jazykov a budeme sa snažiť ich zachovať.
Realisticky povedané, rovnako ako nemôžeme zachovať každý živočíšny alebo rastlinný druh na Zemi, nemôžeme – a možno by sme ani nemali – zachovať každý jazyk. Morálne a praktické otázky sú tu prepojené. Keď sa jazyková komunita rozhodne prijať bežný jazyk, ktorý zaručuje hospodársky rozvoj, aká externá skupina ju môže prinútiť zachovať si svoj pôvodný jazyk?
Navyše, používanie rôznych jazykov v rámci jednej komunity môže spôsobiť vážne rozdelenie medzi jej obyvateľmi. Napriek týmto výzvam však nemôžeme len tak nečinne sledovať, ako je viac ako 50 % svetových jazykov v stave takmer vyhynutia. Musíme rešpektovať ľudskú rozmanitosť a múdrosť, ktorú v sebe skrýva, a snažiť sa zachovať čo najviac jazykov. Nejde len o ochranu jazykov, ale aj o ochranu našej vlastnej budúcnosti.
Prečo by sme sa mali zaujímať o jazyky, ktorým hrozí vyhynutie? Jazyková rozmanitosť demonštruje šírku jazykových schopností ľudstva. Keďže jazyk stelesňuje ľudskú históriu a geografiu, vyhynutie jazyka je podobné ako keby celá knižnica uchovávajúca historické dokumenty zhorela do tla. Jazyk navyše tvorí základ, na ktorom v rámci kultúry existuje poézia, príbehy a piesne. Ak teda vyhynutie jazykov pokračuje, kým neprežije len niekoľko dominantných jazykov, podkopáva to kultúrnu rozmanitosť ľudstva. Okrem toho by takáto strata jazyka mohla ovplyvniť ľudskú kreativitu a schopnosť riešiť problémy. Rôznorodé jazyky odrážajú rôzne spôsoby myslenia a táto rozmanitosť zohráva kľúčovú úlohu pri riešení zložitých problémov. V dôsledku toho by strata jazykovej rozmanitosti mohla obmedziť potenciál ľudstva pre rozvoj.
V konečnom dôsledku si musíme uvedomiť, že zachovanie jazykov je synonymom zachovania nášho kultúrneho a intelektuálneho dedičstva. A aby sme toto dedičstvo odovzdali budúcim generáciám, musíme dnes vynaložiť maximálne úsilie. Jazyk je totiž viac než len nástroj komunikácie; je to životne dôležitý majetok, ktorý stelesňuje našu identitu a históriu.
