Tento blogový príspevok pokojne skúma, prečo sa clá používajú ako silná zbraň v obchodných sporoch a aký má obchodná vojna medzi USA a Čínou dopad na globálnu ekonomiku a kórejský priemysel.
Clá sú veľmi silnou zbraňou v obchodných sporoch
Obchod funguje aj podľa trhových princípov. Niektoré krajiny však vnímajú, že v obchodnom procese utrpia straty. V takýchto situáciách je protiopatrením, ktoré si krajina zvolí, „obchodná bariéra“. Primárnou metódou vytvárania obchodných bariér je použitie ciel. Hoci okrem ciel existujú aj rôzne iné metódy, v tomto článku budeme pre jednoduchosť používať pojem „obchodné bariéry = clá“.
Clá sú dane vyberané počas colného odbavenia. Tovar vyvážaný z Južnej Kórey, tovar dovážaný do Južnej Kórey a tovar prepravovaný cez Južnú Kóreu podlieha clám. Inými slovami, clá je ľahké chápať ako dane, ktoré vznikajú vždy, keď tovar prekročí hranice štátu.
Clá sú ako olovené závažia pripútané k členkom bežca.
Dôvody na zavedenie ciel možno vo všeobecnosti rozdeliť do dvoch kategórií. Po prvé, ochrana domáceho priemyslu. Ak trh zaplaví zahraničný tovar, ktorý je lacný a zároveň kvalitný, spotrebitelia si ho prirodzene vyberú pred domácimi výrobkami. Z pohľadu individuálneho spotrebiteľa to môže byť racionálna a žiaduca voľba. Z pohľadu štátu alebo podnikov to však nemusí nevyhnutne priniesť len pozitívne výsledky.
Vezmime si ako príklad dovážané autá. V minulosti boli dovážané autá takmer luxusným tovarom, ktorý spotrebúvali len bohatí. Dnes sa však počet spotrebiteľov, ktorí si vyberajú dovážané autá, výrazne zvýšil. Je to najmä preto, že rôzne dane vrátane ciel uvalených na dovážané autá sa v porovnaní s minulosťou výrazne znížili. S rastúcim dopytom po dovážaných autách nevyhnutne klesá dopyt po domácich autách. Spoločnosti vyrábajúce domáce spotrebiče čelia rovnakému problému. Na udržanie národnej konkurencieschopnosti a dlhodobú podporu kľúčových odvetví je potrebné do určitej miery regulovať dovoz zahraničných výrobkov. Preto sa na dovoz ukladajú clá, ktoré umelo zvyšujú jeho ceny s cieľom chrániť domáci priemysel.
Druhým dôvodom je zvýšenie vládnych príjmov, t. j. daňových príjmov. Dane z ropy sú ukážkovým príkladom. Keďže Južná Kórea ropu neprodukuje, žiadny domáci priemysel by neutrpel priamu ujmu, ak by sa dane z ropy zrušili. Napriek tomu vláda ukladá dane z ropy. Z pohľadu domácich spoločností, ktoré používajú ropu ako surovinu, sa takéto dane nevyhnutne stávajú záťažou. Ak by sa dane znížili, mohli by nakupovať ropu za nižšiu cenu.
Z pohľadu dovážajúcej krajiny sú clá nevyhnutné dane, ale z pohľadu vyvážajúcej krajiny sú clá jasnou prekážkou a prostriedkom na vynútenie nekalej hospodárskej súťaže. Zavedenie ciel je podobné tomu, ako keby krajina organizovala bežecké súťaže a umožnila svojim vlastným športovcom súťažiť bez akéhokoľvek vybavenia, zatiaľ čo zahraničných športovcov nútila štartovať s ťažkými olovenými závažiami pripútanými k členkom.
V tejto situácii majú ostatné krajiny dve hlavné možnosti reakcie. Jednou je požadovať, prostredníctvom diplomatického tlaku, odstránenie olovených závaží. Druhou je reagovať pripevnením olovených závaží na členky aj zahraničných športovcov.
Výsledok výberu druhej možnosti nie je ťažké predvídať. Ak krajina A pripevní 1 kg oloveného závažia na členok športovca z krajiny B, krajina B pripevní olovené závažie rovnakej hmotnosti na členok športovca z krajiny A. Krajina A, nespokojná, zvýši závažie na 2 kg a krajina B na to zareaguje ešte ťažším závažím. Ako sa tento proces opakuje, objem obchodu medzi oboma krajinami prudko klesá, čo nakoniec uvrhne obe ekonomiky do stagnácie.
Pokusy o úplné odstránenie týchto záťaží predstavujú inštitúcie ako Svetová obchodná organizácia (WTO), dohody o voľnom obchode (FTA) a Transpacifické partnerstvo (TPP). Naopak, podstatou prebiehajúcej „obchodnej vojny medzi USA a Čínou“ je tlak na to, aby sa druhej krajine nejako vnútili väčšie záťaže.
Veľký zápas v globálnej ekonomike: Obchodná vojna medzi USA a Čínou
Dve najväčšie svetové ekonomiky sa čelne zrazili a rozpútali kolosálny súboj, ktorý otriasa základmi globálnej ekonomiky. Pravidlá tejto ekonomickej bitky sú jednoduché: pravidlá existujú, ale sila ich môže prevážiť. Neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa boja s protivníkmi z rôznych váhových kategórií, boja s viacerými protivníkmi osamote alebo vytvárania aliancií na útok na jeden národ. Neexistuje ani jasný štandard pre trvanie zápasu. Končí, keď niekto vyhlási prímerie, a pokračuje, keď niekto náhle spustí útok. Nikto nemôže ľahko opustiť ring, pretože uprostred tohto boja sú v stávke obrovské sumy peňazí.
Konflikt medzi USA a Čínou má významný vplyv na globálnu ekonomiku ako celok. Ak by sa tieto dva národy čelne stretli, pravdepodobnosť, že globálna ekonomika vstúpi do recesie, je veľmi vysoká. Keďže však bremeno rozsiahlej vojny je pre obe strany príliš veľké, opakovane striedajú tvrdú a zmierlivú stratégiu. S týmto vysvetlením sa pozrime na nadpis nasledujúceho článku.
„Globálny rast sa v budúcom roku spomalí... Konflikt medzi USA a Čínou je rizikovým faktorom“ (Newstomato, 4. decembra 2022)
Konflikt medzi USA a Čínou pretrváva už dlhší čas a pravdepodobnosť jeho vyriešenia v krátkodobom horizonte je nízka. V tomto procese sa do popredia dostal koncept „fragmentácie“. Pred konfliktom medzi USA a Čínou bola globálna ekonomika štruktúrovaná tak, aby všetko prepájala cez hranice a obchodovala za najefektívnejších podmienok. S konfrontáciou USA a Číny sa však táto sieť fragmentuje. Toto sa označuje ako fragmentácia globálnej ekonomiky.
Napríklad štruktúra, v ktorej USA navrhovali komponenty alebo suroviny, Čína vykonávala primárne spracovanie a Južná Kórea ich potom dovážala na montáž a ďalšie spracovanie pred predajom hotových výrobkov po celom svete, sa postupne rozpadá. Čím bližšie sa jedna strana posúva k jednému táboru, tým ďalej sa nevyhnutne vzďaľuje od druhého. Obchodné vzťahy sa čoraz viac neriadia efektívnosťou, ale princípmi a blokovou logikou.
V júli 2018 USA zaviedli 25 % clá na približne 800 druhov čínskeho dovozu, čím sa začal rozsiahly obchodný spor medzi USA a Čínou. V reakcii na to Čína v tom istom mesiaci zaviedla aj 25 % odvetné clá na americké poľnohospodárske a rybie produkty, automobily a ďalší tovar. Následné rokovania medzi oboma krajinami sa opakovane stretli s neúspechmi. Napriek podpísaniu prvej fázy obchodnej dohody začiatkom roka 2020 pretrvávajú konflikty v rôznych formách. Stret sa rozšíril z ekonomiky do sféry politiky a bezpečnosti, pričom ho živí súťaž o technologickú nadvládu zameranú na polovodiče, výzvy pre medzinárodný finančný poriadok zameraný na dolár a geopolitické napätie.
Dostaneme sa do krížovej paľby?
Konflikt medzi Spojenými štátmi a Čínou nie je v žiadnom prípade len ich problémom. Kórejské spoločnosti nepôsobia výlučne v Kórei ani nevyrábajú tovar s použitím iba domácich surovín. To isté platí pre Čínu a Spojené štáty. Tovar, s ktorým sa obchoduje medzi týmito dvoma krajinami, obsahuje suroviny a komponenty vyrobené vo viacerých krajinách, vrátane niektorých vyrobených v Kórei.
Preto, ak obchodná vojna medzi USA a Čínou zníži objem obchodu medzi týmito dvoma krajinami, nevyhnutne to ovplyvní aj obchod ostatných zúčastnených krajín. Preto celý svet citlivo reaguje na zmeny vo vzťahoch medzi týmito dvoma krajinami.
„Vojna o polovodiče G2 sa zintenzívňuje… Kórea sa obáva o ďalšie desaťročie“ (Dong-A Ilbo, 2022.12.20)
Teraz sa zamerajme na sektor polovodičov, ktorý je pre Južnú Kóreu kľúčovým odvetvím v rámci širšieho konfliktu medzi USA a Čínou. Čína v rámci Svetovej obchodnej organizácie spochybnila americké kontroly vývozu ako neprimerané, zatiaľ čo USA obmedzili vývoz súvisiacich zariadení, aby zabránili Číne vo výrobe pokročilých polovodičov. Japonsko a Holandsko sa k tejto koordinovanej reakcii pridali. USA v podstate vybudovali obrannú líniu so svojimi spojencami, aby zablokovali rast Číny v polovodičovom priemysle.
Čína však pravdepodobne túto situáciu pasívne neprijme. Čína verejne deklarovala svoj zámer investovať obrovský kapitál do rozvoja vlastného polovodičového priemyslu. Ak by sa Spojené štáty a Čína, takzvaná G2, takto čelne zrazili, je veľmi pravdepodobné, že utrpí škody aj Južná Kórea. Je to preto, že významná časť juhokórejského exportu polovodičov závisí od čínskeho trhu. Aj jednoduchý výpočet ukazuje, že ak sa obchod s Čínou zmenší, stratí sa veľká časť celkovej výkonnosti. Okrem toho nemožno vylúčiť, že čínske spoločnosti zahnané do kúta by sa mohli uchýliť k bezohľadným pokusom o získanie technológií.
Keď sa raz etablujú, masívne prúdy medzinárodnej ekonomiky sa ľahko nemenia. To evokuje spomienky na obdobie studenej vojny v 60. rokoch 20. storočia, keď bol svet rozdelený medzi Spojené štáty a Sovietsky zväz. Rovnako ako vtedy existuje možnosť, že napätie bude pretrvávať, kým jedna strana nezíska prevahu. Z pohľadu Južnej Kórey, nech si vyberie ktorúkoľvek stranu, čelí zložitej situácii zmenšujúceho sa trhu.
„Továreň TSMC v USA bude vyrábať polovodiče pre Apple... Samsung je v súťaži o zabezpečenie zákazníkov „napätý““ (Dong-A Ilbo, 8. decembra 2022)
Je teda riešením pevná podpora USA? Najzákladnejším dôvodom konfliktu medzi USA a Čínou sú národné záujmy oboch krajín. Záujmy spojenca nemôžu prevážiť nad vlastnými záujmami národa. USA sa snažia obmedziť rast čínskeho polovodičového priemyslu a zároveň vybudovať stabilnú domácu základňu výroby polovodičov. Je to preto, že hoci vlastnia technológiu návrhu a masívny dopyt, chýbajú im výrobné zariadenia schopné hromadne vyrábať pokročilé polovodiče. V dôsledku toho USA prilákali taiwanské globálne spoločnosti zaoberajúce sa polovodičmi k svojim brehom a posilňujú dodávateľský reťazec zameraný na USA.
Realita, ktorej Južná Kórea v tomto procese čelí, nie je ani zďaleka jasná. Čínsky trh sa neustále zmenšuje, zatiaľ čo konkurencia na americkom trhu sa zintenzívňuje. Južná Kórea, ktorá je v tomto dvojitom tlaku, musí súčasne čeliť zmenšujúcemu sa trhu a rastúcej neistote. Toto je najťažšia otázka, ktorú obchodná vojna medzi USA a Čínou predstavuje pre našu ekonomiku.
