Tento blogový príspevok skúma, prečo je mať priestor na kontempláciu v modernej spoločnosti kľúčové a ako to pozitívne ovplyvňuje našu kreativitu, kritické myslenie a kvalitu života.
Éra, ktorá sa bojí pauzy
V tejto situácii, kde sa vlastnenie informácií, ktoré ostatní nepoznajú, stalo konkurenčnou výhodou, sa ničnerobenie a nehybnosť považuje za lenivosť. Aby sme sa vyhli zaostávaniu vo svete so štandardizovanými očakávaniami – kde človek musí navštevovať dobrú univerzitu, pridať sa k dobrej spoločnosti, ušetriť si rozumné množstvo peňazí, oženiť sa v správnom čase a kúpiť si dom, keď na to príde čas – neustále sa naháňame za nekonečným prúdom informácií. V modernej spoločnosti sú informácie mocou a zbraňou. Získavanie a využívanie informácií sa stalo kľúčovými faktormi určujúcimi úspech jednotlivca. Keďže informácie zaujali také dôležité miesto, cítime tlak na zhromažďovanie nových vedomostí a údajov v každej chvíli.
Hoci je učenie sa nespočetného množstva informácií dôležité, každý vie, že počas tohto procesu je nevyhnutný odpočinok. V situácii, keď sa ničnerobenie považuje za lenivosť, nie je jednoduché zastaviť sa, premýšľať a oddýchnuť si. Je to preto, že naša spoločnosť vníma, že v nekonečnom konkurenčnom prostredí ničnerobenie znamená zaostávanie. Navyše, rýchle tempo zmien v modernej spoločnosti obralo jednotlivcov o dostatok času na premýšľanie a reflexiu. Ľudia sa už neboja zastaviť, ale chýba im dostatočná úvaha o tom, čo by mohli stratiť, ak by sa nezastavili.
Vzostup súťaže v kontemplácii
Kedysi dávno, 27. októbra 2014, sa v Soule v Kórei konala na trávnatom námestí pred radnicou súťaž v kontemplácii. Bola to súťaž, v ktorej vyhral účastník, ktorý najdlhšie sedel bez toho, aby sa dotkol svojho smartfónu, jedol alebo hovoril. Je to súťaž o to, aby ste sedeli bez toho, aby ste prestali myslieť. Čo odlišuje túto súťaž od ostatných, je to, že na rozdiel od súťaží vyžadujúcich intenzívnu duševnú a fyzickú námahu, stavia účastníkov proti sebe, aby zistili, kto dokáže najmenej používať svoju myseľ a telo. Táto jedinečná udalosť pritiahla značnú pozornosť a žiadosti o jej usporiadanie sa hrnuli nielen zo Soulu, ale z celej krajiny. Jej popularita sa rozšírila aj do Číny. V novembri minulého roka sa v Čcheng-tu konala prvá meditačná súťaž v Číne a v decembri nasledovala ďalšia v Šanghaji. Význam týchto súťaží presahuje rámec samotného povzbudzovania k meditácii. Meditácia sa začína uznávať ako zabudnutá hodnota moderných ľudí, cnosť, ktorá si zaslúži obnovenú pozornosť. Šíri sa uvedomenie si, že čas strávený nerobením ničoho je v skutočnosti nevyhnutným prvkom v našich životoch.
Výhody kontemplácie
Vedecký výskum v skutočnosti ukazuje, že kontemplácia nie je len stratou času, ale má pozitívne účinky na ľudský mozog. V roku 2001 neurovedec Marcus Raichle z Washingtonskej univerzity v St. Louis objavil zaujímavý fakt, že existujú oblasti mozgu, ktoré sa aktivujú, keď nič nerobíme. Táto aktivovaná oblasť sa nazýva sieť pokojového stavu (RSN) alebo sieť predvoleného režimu (DMN). Je to, akoby mal mozog manuál, ktorý mu umožňuje vrátiť sa k predvoleným nastaveniam, podobne ako počítač, ktorý sa sám resetuje. Aj keď si to možno neuvedomujeme, keď je mozog nečinný, prebiehajú prostredníctvom neurónovej siete DMN iné aktivity. Inými slovami, zatiaľ čo mozog vstupuje informácie prostredníctvom učenia, funkcia organizácie tohto vstupu nastáva, keď sa neurónová sieť DMN aktivuje. Okrem toho výskumný tím na Univerzite Tohoku v Japonsku publikoval zistenia, ktoré ukazujú, že keď sa DMN aktivuje, objavuje sa kreativita a zlepšujú sa špecifické výkonnostné schopnosti. Kontemplácia teda nie je len odpočinok; je to kľúčový proces, ktorý pomáha nášmu mozgu efektívne fungovať. Počas tohto procesu môžeme hlbšie premýšľať a získavať kreatívnejšie nápady.
V tej chvíli ničnerobenia sa svet zmení
Naše životy sú plné úloh, ktoré je potrebné riešiť, a musíme sa stále viac tlačiť, aby sme sa nestali porazenými. Naše mozgové motory teda neustále bežia, no unavujú sa, čo sťažuje generovanie nových myšlienok. Existujú však historické osobnosti, ktoré naopak svoje mozgové motory zastavili a získali kreatívne poznatky prostredníctvom kontemplácie. Picasso vytvoril majstrovské diela z náhlych zábleskov predstavivosti počas chvíľ ticha. Keby sa Newton v to teplé popoludnie nezamýšľal pod tou jabloňou, zákon univerzálnej gravitácie by možno nikdy nebol objavený. Aj Albert Einstein často pri chôdzi vymýšľal nápady. Hovorí sa, že prostredníctvom týchto meditačných sedení pri chôdzi riešil zložité matematické problémy a získaval teoretické poznatky. Sila kontemplácie nám teda daruje nové perspektívy a nápady.
Kontemplácia bola kulisou pre zrod historických diel a myšlienok. Kontemplácia má väčší význam ako len pozastavenie myšlienok, aby si mozog oddýchol. Ako už bolo vysvetlené, zapojenie sa do kontemplácie aktivuje špecifickú neurónovú sieť v mozgu nazývanú DMN, ktorá nielen organizuje informácie, ale tiež pomáha pri rozvoji ľudskej kreativity. Dalo by sa tvrdiť, že každá minúta a sekunda sú vzácne a nezostáva čas na kontempláciu. Práve v týchto chvíľach ničnerobenia sa však priebeh svetových dejín niekoľkokrát zmenil. Kontemplácia navyše presahuje rámec osobnej reflexie a posilňovania kreativity. Môže nám pomôcť prehodnotiť smer, ktorým by sa naša spoločnosť mala uberať, a v konečnom dôsledku prispieť k vytvoreniu nových spoločenských paradigiem.
Podstata kontemplácie
Uprostred neúprosného tempa sveta, ktorý si vyžaduje neustály beh, sa hlavnými témami stali pomalé mestá, pomalé jedlo a pomalý život. V tejto ére rýchlo sa rozvíjajúcej digitálnej revolúcie sa hovorí aj o analógovej revolúcii – možno trochu nepríjemnej, ale takej, ktorá viac zdôrazňuje ľudskosť. Zámerom je na chvíľu zabrzdiť rýchlo sa meniace tempo spoločnosti a prehodnotiť podstatu života. Podobne aj vzostup kontemplácie uprostred drsných a intenzívnych životov pravdepodobne pramení z túžby zamyslieť sa nad realitou, v ktorej sa ženieme za tempom a informáciami sveta bez vlastných myšlienok a introspekcie. Často sa necháme uniesť modernou rýchlosťou a efektivitou a prehliadneme to, na čom skutočne záleží. Kontemplácia nám však umožňuje pozrieť sa do svojho vnútra a uvedomiť si, čo je skutočne dôležité.
Pravda je taká, že samotná kontemplácia nemení svet. Jej vznik však spochybňuje náš neúprosný, nepretržitý beh. Ustúpiť od pretekov, aby sme udržali krok s rýchlosťou sveta, chvíľku si ticho oddýchnuť – to je to, čo mení svet. Čas na kontempláciu nám ponúka možnosť zamyslieť sa nad sebou samými a hľadať lepší smer pre život. Kontemplácia nie je len odpočinok; je to životne dôležitý akt, ktorý obohacuje život a dodáva mu hĺbku.
